V súčasnosti ide o najvýznamnejšie preteky sezóny a pre cyklistov je
česť štartovať na nich. Za vznikom stáli noviny L´Auto (dnešný
l´Equipe), pre ktorý mali slúžiť na propagáciu a zároveň konkurenciou
pre preteky Paríž-Brest a Bordeaux-Paríž, za ktorými stála konkurencia.
Prvé preteky trvali od stredy 1. do 19. júla 1903 a viedli z Paríža v
smere hodinových ručičiek cez Francúzsko a po šiestich etapách sa
vrátili do hlavného mesta. Prvým víťazom sa stal Maurice Garin, ktorý
zvládol 2428 km dlhú trať za vyše 94 hodín. Preteky mali rovnakého
víťaza aj v ďalšom roku, no neskôr ho diskvalifikovali po tom, čo ho
prichytili ako nastupuje na vlak, aby sa vyhol stúpaniu na kopce v
Alpách. Prvé dva ročníky boli rovinaté, no od roku 1905 už organizátori
zaradili aj prvé stúpanie - Ballon d´Alsace.
Najnižší počet účastníkov mala TdF v roku 1919, keď sa po štvorročnej
prestávke zapríčinenej I. svetovou vojnou na štart postavilo iba 10
pretekárov. O sedem rokov padli ďalšie dva doteraz neprekonané rekordy -
v celkovej dĺžke pretekov (5745 km) a dĺžke najdlhšej etapy (326 km).
Od roku 1934 pribudli do itineráru aj časovky, prvá mala až 89 km.
Odvtedy je pravidlom minimálne jedna časovka, zvyčajne sa konajú dve až
štyri, pričom môžu mať charakteristiku rovinatej, ale aj horskej.
S časovkou úzko súvisí historicky najmenší náskok celkového víťaza. Rok
1989 priniesol športovo mimoriadne dramatické preteky, ktoré vyvrcholili
najmenším rozdielom medzi víťazom a druhým cyklistom v poradí. Vtedy
bola poslednou etapou časovka, pred ktorou mal Laurent Fignon z
Francúzska 50-sekundový náskok na Grega LeMonda z USA. Američan však
predviedol výborný výkon a po časovke si pripísal najtesnejší celkový
triumf v histórii - o 8 sekúnd.
Najviac celkových víťazstiev dosiahli Jacques Anquetil, Eddy Merckx,
Bernard Hinault a Miguel Indurain, ktorí zvíťazili v piatich ročníkoch. V
roku 2004 síce Lance Armstrong vytvoril nový rekord šiestym víťazstvom a
o rok ho vylepšil siedmym, no po odhalení dopingu mu odobrali všetkých
sedem titulov a TdF ostala pre roky 1999 - 2005 bez víťaza. O prvenstvá
dodatočne pre doping prišli aj Floyd Landis (2006) a Alberto Contador
(2010). Armstrongov dopingový škandál predstavoval pomyselný vrchol
ľadovca, keďže podpora výkonu nedovolenými látkami sa medzi pretekármi
TdF objavuje už desaťročia.
Zatiaľ čo na čele poradia celkových prvenstiev sú štyria pretekári,
zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže má jediného - Slováka Petra
Sagana, ktorý ho získal rekordných sedemkrát. Sagan, pre ktorého by mala
byť TdF 2023 posledná v kariére, je najúspešnejší Slovák v histórii
pretekov. Doteraz na nich dosiahol 12 etapových víťazstiev.
Okrem žltého trička pre vedúceho cyklistu celkového poradia, a zeleného,
pre lídra bodovacej súťaže, sa na TdF bojuje aj o ďalšie. Pre
najlepšieho vrchára je bodkované tričko a biele patrí najlepšiemu
cyklistovi do 25 rokov.